reklama

Kde to žijeme?!

Pozerám na život a neverím, že naozaj žijem teraz a tu. V hlave mi prebehli spomienky na detstvo. Vidím kamarátky, s ktorými skáčeme pred bytovkou gumu, hráme vybíjanú, alebo schovávačky.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Niekto doniesol cvočky a tak ich drvíme o dušu. Z okna sa vykloní mama a zakričí, že je večera. Niekto zvoní pri dverách. Spolužiačka, či môžem ísť ešte do ôsmej von...

Zrazu sa strhnem a zistím, že mi zvoní mobil. „Mobil“. Kedysi to bola maximálne pevná linka, žiadne mobily, počítače, tablety... Nová doba. Prispôsobili sme sa jej. Čo iné nám ostalo. Smutne si povzdychnem, že kedysi to bolo o reálnych priateľstvách, nie tých na facebooku. Ľudia sa stretávali nie len na pohrebe, ale len tak, bežne. Podali si ruku, pozreli si do očí, prehodili pár slov. Cítili blízkosť osoby, s ktorou komunikovali. Pamätám si, keď som v letnom tábore spoznala priateľku, ktorá bývala na opačnom konci republiky. Pri odchode domov z tábora sme si vymenili adresy. Po týždni už v schránke ležala biela obálka, v nej list a fotka kamarátky. Keď som dcére povedala, že cez leto pôjde do tábora, kde nie je wifi, vyvalila na mňa oči. Jej myšlienky som si hneď domyslela. „Si normálna? Tebe asi šibe! Ako budem tweetovať? A čo facebook. Keď tam týždeň nič nepridám, prídem o kámošky! Horšie ako väzenie. Si sa musela zblázniť!....“ Nezaberalo ani vysvetľovanie, že v jej veku sme bežne chodili do tábora a bolo tam super. Nové priateľstvá s reálnymi ľuďmi a živé nezabudnuteľné zážitky. Ofrflala to, ale nakoniec do tábora zdurdene išla. Po týždni, keď sme po ňu prišli, sme ju nespoznávali. Ústa sa jej nezavreli ani na minútu. Celou cestou domov nám v aute rapotala nezabudnuteľné zážitky s poznámkou, že to bolo super a určite si chce takýto tábor ešte raz zopakovať. Zistila, že v tom „väzení“, bolo aj dievča, ktoré býva v tom istom meste, ako jej starí rodičia. Od vtedy, vždy keď prídeme k nim, uteká von z kamarátkou z tábora.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Je zvláštne, ako sa doba zmenila. Všetci tvrdia, že všetko, čo bolo, bolo zlé. Ja si to nemyslím. Ľudia si boli bližší, vzácnejší a tolerantnejší. Priateľstvá sa budovali spoznávaním jeden druhého a nie len pridaním na facebooku. Ak sme sa pohádali, nezrušila som jej priateľstvo jedným kliknutím. Učili sme sa pomáhať, robiť dobré skutky. Babičke odniesť nákup, v autobuse prenechať miesto na sedenie staršiemu... Dnes? Pomoc znamená ak bohatý daruje niekoľko tisíc na charitu. Miesto v MHD je obsadené pubertiakom, ktorý sa na vás vyziape, keď ho upozorníte, že vedľa neho stojí žena vo vysokom štádiu tehotenstva. A babička na Vás zavolá políciu, lebo si myslí, že ten nákup jej chcete ukradnúť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Niektorým ľuďom chýbajú hodnoty, lekcie slušného správania. Charakter už nie je v móde. „in“ je klamstvo a ak máš prachy, „niekto si!“

 Nepáči sa mi táto doba. Naozaj nepáči. Škoda, že s tým nemôžem nič urobiť. Nemôžem zmeniť svet, ani tisíc ľudí. Ale čo môžem, je správať sa inak k ľuďom vo svojom okolí. A začnem u svojej dcéry. 

Martina Lišková

Martina Lišková

Bloger 
  • Počet článkov:  1
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Žena, matka, žijúca v reálnom svete, tu a teraz. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu